SÁRA NÉMETHOVÁ

Záhrada bez zábran

Ateliér malířství 3

Když srovnávám tvé starší práce s diplomkou, vidím zřejmý zájem o motiv přírody, formálně jako by ses však od malby postupně posouvala k prostorové instalaci. Mám pravdu, nebo jde spíš o nějaký „výstřelek“, ke kterému sis na chvíli od malby odskočila?
Myslím si, že priestorová inštalácia je pre mňa prirodzeným vyústením doterajšej tvorby. Už v predošlých prácach, či už išlo o maľby alebo objekty, som pracovala s rozmiestňovaním diel v priestore. K prírode som sa vzťahovala najmä vo forme abstraktnej maľby, no práve diplomová práca ide v tomto smere viac do hĺbky. Obracia sa ku konkrétnemu miestu a skúma pôvod môjho vzťahu k nemu cez rodinné záhradníctvo. Samotná inštalácia vznikla z materiálov pochádzajúcich z tohto prostredia. V súčasnosti ma najviac baví práca s materiálmi a ich adjustácia. Verím, že som v tomto smere ešte zďaleka nevyčerpala všetky možnosti, no k maľbe sa v budúcnosti určite vrátim.

Motivy této práce se sbíhají k vyrůstání v prostředí rodinného zahradnictví. Posloužilo ti jen jako tematický zdroj pro práci s přírodními motivy, nebo je pro tebe důležitý i princip nostalgie?
Slovo nostalgia by som asi nepoužila, aspoň som o tom takto neuvažovala. Prácu s rodinným záhradníctvom vnímam skôr ako určitý druh oslobodenia. Až teraz mám pocit, že som pochopila odkiaľ môj záujem o tému prírody pramení. Istý prvok nostalgie sa tam zrejme objavuje vďaka mojej silné spätosti s místom, ktoré vzniklo približne v rovnakom období, ako som sa narodila. Najprv som toto prostredie vnímala ako ihrisko, neskôr som tam chodievala na letné brigády a dnes sa mu venujem v umeleckom výskumu. Osobný aspekt je pre mňa dôležitý, no podstatnejšie než samotné spomínanie je pochopenie vzájomných väzieb.

Zahradnictví představuje péči o přírodu, ale také její vytržení z původního prostředí: příroda již není divoká, nespoutaná a svobodná, ale funguje v mantinelech vytyčených člověkem jako tzv. kultivar. Jak se k tomuhle vztahuješ?
Práve tento rozpor sa vo svojej práci snažím tematizovať a hľadám moment napätia. Človek sa síce usiluje o kultiváciu, no rastliny a objekty používané v záhradníctve majú vlastnú silu a vitalitu. Viac než „divokosť“ ma zaujíma to, ako nás tieto materiály ovplyvňujú a ako vzájomne reagujú v rámci spoločnej asambláže. Či už ide o degradujúci plast, ktorý pod vplyvom vody alebo slnka mení svoju podobu, alebo o rastlinu, ktorá si hľadá cestu mimo vyhradeného priestoru. Vo svojej inštalácii tieto materiály nevytrhávam z kontextu preto, aby som ich ovládla. Skôr im chcem dať priestor ukázať vlastnú agentnosť v nových podobách.