Robert Urbančok

Súťaženie, šport, výchova, detstvo a maskulinita ako hlavné témy diela Potkaní domov na kraji odpočívadla od Roberta Urbančoka

Umenie poskytuje priestor riešiť a zdieľať intímne témy, čím napomáha aj „liečbe“ spoločnosti. Aktivismus v umení nemusí byť nutne len o tom, že niekto štrajkuje alebo je jeho umenie politicky angažované či environmentálne zamerané. Prinášanie tém týkajúcich sa traumatických udalostí súvisiacich s výchovou môže byť ich prevenciou. Na pozadí športu, v tomto konkrétnom prípade tenisových tréningov, sa odohráva množstvo psychicky veľmi náročných situácií, ktoré sa neustále opakujú a môžu spôsobiť trvalé následky v živote osoby, ktorá ich prežíva, keďže zväčša nedokáže v čase, keď sa dejú, o nich hovoriť.

Psychohygiena je základná potreba človeka, preto je návrat k týmto udalostiam tým najlepším, čo môžeme pre seba, ale aj iných, ktorí odvahu zatiaľ nenabrali, urobiť, a tak sa ich pokúsiť vyriešiť. Schematerapia napríklad vyslovene pracuje so zmechanizovanými vzorcami správania, ktoré sme nadobudli pri istom type situácií v detstve, a pokúša sa ich odbúrať, tak aby sme ich mohli v dospelosti riešiť inak, adekvátne aktuálnemu veku a skúsenostiam. Autor sám píše, že v budúcnosti by chcel túto problematiku „posúvať do oblasti verejnej diskusie, za hranice podôb uzavretého umeleckého diela, v ktorom mu postumelecký prístup poskytne účinnejšie možnosti uchopenia tejto komplexnej problematiky, odrážajúcej sa na živote sociálne vylúčených komunít.“

Dielo jasne reprezentuje pozície a situácie, v ktorých sa autor počas svojho života nachádzal. Autobiografickosť je silnou stránkou výpovede, ktorú sa Robert rozhodol sprítomniť cez environment, kam môže divák či diváčka fyzicky vojsť a prežívať istý pocit klaustrofóbnej stiesnenosti. Dielo pozostáva z postele, ktorá má veľkosť pre dospievajúceho a vizuálne je riešená ako tenisový kurt. Presne vymedzené hranice a estetika športoviska symbolizujú prísne mantinely výchovy a domestifikácie divokosti a intuície dieťaťa. Materialita prostredia je dôležitou súčasťou prežívania celého diela, keďže hmatateľne prezentuje scénu, v ktorej sa Robert v čase dospievania často nachádzal, a umožňuje vysokú mieru empatie.

Popisy spomienok a jednotlivých situácií v teoretickej časti diela – ako napríklad prázdny dom či pokosená záhrada, v ktorej sa mohol len obmedzene hrávať – sú sugestívnou výpoveďou umelca, ktorý sa pomenovávaním jednotlivých tráum s nimi postupne vysporiadava. Cez spätnú analýzu autenticky popisuje aj aktuálne rezíduum trizmy, ktoré v jeho živote paradoxne zotrváva v podobe aktuálneho výhľadu z bytu na tenisové ihrisko. Akoby ho vytesnená minulosť prenasledovala. Systém potláčania vlastnej individuality na úkor napĺňania potrieb rodiny či spoločnosti nie je zdravým životným nastavením, preto sú zdieľanie a diela tohto typu pre spoločnosť aj jednotlivcov veľmi dôležité.

Autorka: Zuzana Janečková