Karolína Lubovská

Medzi lúčmi slnka strihať a vyväzovať letorasty z horizontality

Poľnohospodárstvo a pestovateľstvo zmenili krajinu a pohyb v nej na nepoznanie. Jej súčasťou je aj pestovanie vínnej révy, ktoré siaha ďaleko do histórie. V antike bolo často zobrazované ako symbol hojnosti. Strapce hrozna aj úponky viniča boli v umení vďaka svojim atraktívnym tvarom používané veľmi často. Našli využitie aj v chrámoch a počas baroka tvorili dekoratívne pozadie pre množstvo nástenných malieb, reliéfov či sôch. Karolína Lubovská sa vo svojom diele Grape Vine (2024) zaoberá rodinnou históriou týkajúcou sa vinohradníctva a šľachtenia vína so širšími presahmi k architektúre vinohradov v mikulovskej oblasti na južnej Morave. Od detstva bola súčasťou rodinnej tradície a zúčastňovala sa všetkých procesov pestovania, kultivovania a spracovávania vína.

Môj otec pochádza zo Skalice a okolo babkinho domu máme zhruba 600 hláv viniča, čo znamená okolo 1 100 kg hrozna a 800 litrov vína, keď je dobrá úroda. Staranie sa o vinič je celoročná práca, ktorá môže vyjsť navnivoč vďaka počasiu či rôznym chorobám.

Karolína Lubovská si všíma nielen estetické kvality týchto každoročne odstrihávaných letorastov, ale aj ich potenciál z hľadiska odpadu a kompostovania. Zároveň sa zaoberá históriou aj rôznymi štýlmi strihania letorastov a upozorňuje na dosahy aktivít typu Vínne cesty spojených s ochutnávkami vín a gastroturistikou. Počas nich často dochádza aj k poškodzovaniu vinohradov a rastlín, keďže veľa turistov si mimovoľne rado odtrhne jeden-dva strapce cestou. Z týchto dôvodov sú pozemky oplocované, čo mení ráz krajiny, keďže ani zver nemôže potom chodiť cestičkami ako predtým. Urbanizmus a architektúra vinohradníctva sú charakteristické drôtenými horizontálami naťahanými medzi kovovými stĺpmi. Jednotlivé rozostupy medzi hlavami sú pravidelné. Hlava sa rozkonáruje a nové letorasty sa nechávajú len jeden až dva, vyzerajú ako akési tykadlá veľkého hmyzu. Táto horizontálna línia, z ktorej vytŕčajú mladé výhonky – letorasty, pripomína svojimi úponkami hrášok a iné popínavé rastliny. Popiera tým aj klasickú premisu, že sa rastliny nevedia pohybovať. Pohybujú sa práve takýmito plazivými pohybmi, a to nielen v nadzemnej, ale aj podzemnej časti rastlín a stromov.

V diele Grape Vine autorka používa zrecyklované a nevyužité odrezky letorastov na vytvorenie húštiny vyrastajúcej priamo zo steny. Minimalistická inštalácia je v podstate konceptuálnou sochou, ktorá pracuje s materiálom, bežne chápaným ako bioodpad. Výrazná linearita letorastov vytvára až akúsi kresbu a vďaka tieňom rozohráva letorastové „oblaky“. Estetické kvality letorastov a vzniknutá húština majú v stretnutí s industriálnou stenou mierne apokalyptický ráz a zároveň odkazujú aj na spomínané nástenné maľby, kde sa úponky letorastov plazili po stenách v širokých plochách. Skrytý potenciál letorastov pre vizuálne umenia sa v tomto diele stáva vystrčeným tykadlom, ktoré sa nenápadne uchytilo v dejinách umenia vo viacerých obdobiach až po najaktuálnejšie diela súčasného umenia.

Autorka: Zuzana Janečková